"V práci treba ostať človekom" - rozhovor so zakladateľom Dobrých Novín, Robertom Sedlákom

O Dobrých Novinách som na blogu už nedávno písal. Chcel som sa však o tomto zaujímavom, jedinečnom počine na slovenskej novinárskej scéne, a tiež o ľuďoch, ktorí za ním stoja, dozvedieť viac. A tak vznikol tento rozhovor s Robertom Sedlákom, jedným zo zakladateľov portálu. Príjemné čítanie.

Myslím, že nie len pre mňa je myšlienka „pozitívnych novín“ veľmi zaujímavá a inšpirujúca. Ako vás to vôbec napadlo? Ako vznikli Dobré Noviny?

Dobré Noviny sú jediný spravodajsky web, ktorý vznikol na základe požiadavky verejnosti.

Na jar v roku 2012 sme sa s kamarátmi zhovárali o tom, že spravodajstvo začína byt presýtene informáciami o vraždách, násilí, ľudskom nešťastí a kriminalite na úkor pozitívnych správ o úspechoch ľudí, príbehoch so šťastným koncom a príbehoch, ktoré dokážu potešiť či inšpirovať. Spísali sme preto petíciu za menej krvi a viac pozitívnych sprav, ktorú sme adresovali slovenským médiám.

Za približné mesiac nás podporilo asi 10-tisic občanov a reakcia médií na seba nenechala dlho čakať. Tri veľké celoštátne média zhodne označili petíciu za naivnú a odmietli sa ňou zaoberať. Premýšľali sme teda, čo robiť ďalej. Ktosi z podporovateľov nám poslal nápad, aby sme začali vydávať vlastne noviny, ktoré by prinášali pozitívne správy. Inšpirovalo nás to, a s kolegami sme vytvorili spravodajsky web, ktorý sa po vyše dvoch rokoch prevádzky teší veľkej obľube u približne 200-tisic čitateľov mesačne.

Pre veľa ľudí je ťažké začať pracovať na nejakom svojom nápade. Koľko trvalo vám dostať sa od myšlienky k realizácii? Bolo pre vás ťažké zrealizovať to?

Keďže prvotnou myšlienkou bola petícia, ktorou sme chceli osloviť média, myšlienka založiť portál prišla až po "neúspechu" petície. Samotná realizácia nám trvala asi dva mesiace. Za ten čas sme stihli vyvinúť prvotnú verziu portálu, zazmluvniť partnerské spravodajské agentúry a pustiť sa do dovtedy pre nás neznámeho sektoru. Keďže portál vznikol v podstate "na kolene", na vývoji neustále pracujeme od prvého dňa. Denne spracúvame zaujímavé témy, inspirujeme sa tipmi od čitateľov a portál neustále vylepšujeme po technickej aj obsahovej stránke. Veľmi rýchlo sme zistili, že je to časovo i finančné náročné a preto dnes projekt funguje ako samostatná firma, ktorá sa snaží na svoju prevádzku zarobiť peniaze prostredníctvom inzercie. Za dva roky sme sa výrazné profesionalizovali, ale stále je čo zlepšovať.
 

Z rôznych zdrojov sme denne zahlcovaní negatívnymi správami, ale nájsť niečo pozitívne v médiách je pre nás, konzumentov, často ťažké. Je pre vás, ako človeka ktorý sa tomu venuje naplno, hľadanie pozitívnych práv ťažká úloha? 

Práve naopak. Svet je plný pozitívnych správ, ak ich chcete vidieť. Skladajú sa z maličkostí, ako keď skupina školáčikov na východe Slovenska manuálne vyrába darčeky, tie potom predáva a výťažok posiela deťom s rakovinou. Ale aj z úžasných nadľudských výkonov ľudí ako je Felix Baumgartner, ktorého zoskok z vesmíru na Zem sme priniesli v priamom prenose. Po celom Slovensku aj svete sú ľudia, ktorí dobrovoľne a nezištne pretvárajú náš svet na krajšie miesto pre život. Spomínam si napríklad na pána, ktorý svojpomocne postavil detské ihrisko na svojom sídlisku v Považskej Bystrici. V televízii som síce tento príbeh nezachytil, v Dobrých novinách sme mu venovali hlavnú pozíciu na titulke. Podobných príbehov sú stovky. Našťastie máme skvelých čitateľov, ktorí nám denne posielajú tipy na dobré správy, ktoré potom spracúvame. Som presvedčený, že zaplniť večerné spravodajstvo v ktorejkoľvek televízii by bolo jednoduchšie s použitím pozitívnych správ, pretože ich je viac než tých negatívnych. Napríklad smrteľných dopravných nehôd bolo v minulom roku menej, než počet dní v kalendári. To znamená jednak to, že sme všetky mohli vidieť v priamom prenose, ale zároveň aj to, že zaplniť nimi vysielanie muselo byť pomerne náročné.

Aj mne ako úplnému laikovi je jasné, že novinárska brandža na Slovensku určite nie je med lízať. Sme malá krajina, ale médií tu máme požehnane. Aké je to pre vás presadiť sa oproti klasickým, "veľkým novinám"? Myslíte si, že existuje niečo ako konkurencia medzi tými offline, a tými online médiami, alebo sú to dva úplne odlišné svety?

Ja situáciu vnímam nasledovne: print je z hľadiska biznisu mŕtvy. V Českej republike sme boli nedávno a na Slovensku sme v súčasnosti svedkami zaujímavého trendu, keď sa vydavatelia zbavujú svojich firiem, pretože z hľadiska biznisu prestávajú byť zaujímavé a skupujú ich investori, ktorí tie tituly potrebujú kvôli vplyvu. Nerobme si ilúzie, že printové médiá oligarchovia kupujú kvôli biznisu, tržby z inzercie v printe každý rok klesajú a presúvajú sa na web. Jediné, čo je na tradičných printových tituloch zaujímavé, je ich značka a mienkotvornosť. Na druhej strane vidím dobré uplatnenie tradičných značiek práve na webe, čo si najmä v Amerike uvedomili už snáď všetci vydavatelia a začíname to vidieť aj u nás. Takže áno, konkurencia medzi offline a online titulmi je veľká, najmä ak hovoríme o predaji inzercie, pretože online začína offlinu "ujedať" z tržieb. Táto konkurencia sa však časom úplne presunie do online prostredia, pretože klasické printy sa pochopiteľne začnú sústrediť viac na web. To môže byť pre malé online médiá nepríjemné, pretože napriek všetkému sú oproti printu ešte stále finančne podvyživené. Tento súboj vyhrá ten, kto bude inovatívnejší. Kto dokáže lepšie hospodáriť, kto bude implementovať viac technologických inovácií, kto bude mať lepší marketing... V tomto vidím pre malé médiá veľa šancí, otázkou však je, či ich uvidia všetci malí vydavatelia. My si na to trúfame.

Keď už sme pri veľkých vydavateľstvách a internete, nedá mi nedotknúť sa aj jednej úzko spätej témy – systému Piano. Ako vnímate tento, u nás „neslávne známy“, počin? Myslíte, že takéto spoplatňovanie webu má zmysel? A čo pre menšie, špecificky zamerané médiá?

Dobré Noviny nie sú súčasťou siete Piano, i keď priznávam, že prebehli určité rokovania o vstupe do siete a teda spoplatnení nášho obsahu. Rokovania s Pianom prebehli minulý rok (2013), následne sme však zaznamenali vystúpenie veľkých webov ako napr. HNonline.sk, Trend.sk, Mediálne.sk a Pravda.sk. Tie uvádzali rôzne dôvody vystúpenia, no najčastejšie sa hovorilo o vplyve na návštevnosť. Hoci majú Dobré noviny pomerne slušnú návštevnosť, stále si nemôže dovoliť zariskovať a stratiť povedzme polovicu čitateľov len aby sme zarobili zopár stovák eur z Piana. Preto sme sa rozhodli napokon do siete nevstúpiť a financovať Dobré noviny výlučne z reklamy. Piano je inak dobrý nápad, ale má zle nastavený systém rozdeľovania príjmov, z ktorého dokáže dlhodobo profitovať iba SME.sk, a to je podľa mňa jeden z dôvodov, prečo ostatní veľkí vydavatelia systém opustili.

Poďme sa teraz na Dobré Noviny pozrieť z podnikateľského hľadiska. Koľko ľudí aktuálne tvorí redakciu dobrých novín?

Redakciu tvorí zatiaľ štvorica interných redaktorov a okrem toho spolupracujeme s tuctom externých prispievateľov. Manažment tvoria dvaja ľudia a obchod má na starosti jeden človek. Sme zatiaľ malý ale veľmi produktívny tím, ktorý sa neustále snažíme rozširovať.

Ako ste na tom po 2 a pol roku fungovania finančne? Ste ešte stále v rozbehovej fáze, alebo si už na svoje fungovanie Dobré Noviny zarobia?

V rozbehovej fáze sme boli zhruba do konca minulého roka. Potom naše tržby začali pohodlne pokrývať prevádzkové náklady, no tento rok sa ešte sústredíme na ďalšie investície, pretože mame ambíciu v budúcom roku spustiť ďalšie weby. Sme skromní, s rozdelením zisku počítame zhruba až po troch rokoch fungovania.

Venujete sa tomu na fulltime, alebo máte každý ešte svoje zamestnanie/biznis?

Okrem externých prispievateľov to všetci robíme na full-time. Vzdali sme sa svojich zamestnaní, pretože firmu dnes nedokážete vybudovať popri niečom, treba sa do toho vložiť úplne celý. Aspoň v našom biznise je to tak, že iba chvíľková nepozornosť môže znamenať nezvratnú stratu príležitosti a to si nemôžeme dovoliť. To sme sa naučili už po niekoľkých týždňoch fungovania.

Čomu ste sa venovali pred tým, než ste založili dobré noviny? Mali ste už nejaké skúsenosti v žurnalistike, alebo ste "prehupli" do toho z úplne iných odborov?

Ja osobne nie som žurnalista - som manažér pôsobiaci v médiách a to je trochu iné. Nerozumiem tvorbe obsahu, na to si najímame ľudí. Ja robím biznis, to je moja práca. Avšak cesta, ako som sa k médiám dostal, bola trochu kľukatá.
V roku 2006 som spoluzakladal prvé slovenské čisto internetové rádio - Rádio A1, kde som nabral prvé skúsenosti z mediálneho trhu. Bolo to však skôr hobby než biznis, ktorým by sa dalo reálne živiť, takže som popri tom podnikal v iných oblastiach. Médiá neboli primárne to, v čom by som sa výraznejšie videl.
Po parlamentných voľbách v roku 2010 sa zdalo, že bude možné našu krajinu výrazne zmeniť k lepšiemu. Chcel som byť pri tom, chcel som si vychutnať tú atmosféru, keď podnikatelia prichádzajú so svojimi skúsenosťami a navrhujú riešenia pre lepšie podnikateľské prostredie na Slovensku. A keďže sa zdalo, že nová vláda je naklonená týmto smerom, prijal som ponuku a šiel som pracovať do Národnej rady SR ako asistent poslanca, pričom do môjho portfólia okrem sociálnych vecí zapadalo práve podnikateľské prostredie. Uskutočňovali sa tam také porady, oficiálne sa to volalo komisie, kam chodili úspešní biznismeni z celého Slovenska. Úžasní ľudia, ktorí boli plní nápadov a mojou úlohou bolo podrobne ich návrhy zaznamenávať, študovať a potom predkladať tým, ktorí mali reálnu moc to presadiť. Paradoxne to však bolo politicky veľmi neprajné obdobie, kedy sa reálne zmeny dali v dôsledku rôznych škriepok uskutočňovať len veľmi ťažko, resp. vôbec, takže ma táto práca nenapĺňala.
Celé to vyústilo až do predčasných volieb a v roku 2012 som sa rozhodol byť užitočný tam, kde som prirodzene doma - v biznise. Vrátil som sa k pôvodným podnikateľským aktivitám a vtedy vznikli aj Dobré noviny, ale domnieval som sa, že to bude podobné ako rádio, teda kratochvíľa. Čoskoro sa ale ukázalo, že som sa mýlil a dnes Dobrým novinám venujem všetok svoj čas a energiu. Budujeme firmu, ktorá je inovatívna, má výnimočný produkt a chce s ním naplno preraziť.

Hovorí sa, že médiá sú svedomím spoločnosti. Je to veľká sila, ktorá môže veľa ovplyvniť už len tým, na ktorú stranu sa radšej pozerá (čo dáva do pozornosti ľudí). Ako vy vnímate túto úlohu, resp. ako vnímate zodpovednosť, ktorú majú novinári voči svojim čitateľom?

Absolútne súhlasím s tvrdením, že média sú svedomím spoločnosti. Na druhej strane sú ale zároveň aj jej tvorcom, a nie bezvýznamným. Vplyv médií je dnes ohromný - média dokážu zosadiť prezidentov, ale aj urobiť zo zločincov hrdinov. Pravé preto by si média mali uvedomiť nielen svoju moc, ale aj svoju zodpovednosť za to, v akej spoločnosti žijeme. My sa usilujeme robiť spoločnosť lepšou tým, že ukazujeme skutky a ľudí, ktorí našu spoločnosť posúvajú pozitívnym spôsobom dopredu.

A snažíme sa tiež inšpirovať, byt skratka lepšími ľuďmi - oceniť krasu, nájsť v iných len to najlepšie a zanechať svet o trochu lepším. Možno to znie naivne, ale podľa nás to funguje. Stačí sa len pozrieť, ako vyzerajú diskusie u nás a ako u bulvárnej konkurencie. Odovzdávame pozitívnu energiu a naši čitatelia ju šíria ďalej. Tým sa nemôžu pochváliť úplne všetky médiá.

Zaujímalo by ma ešte veľa vecí, ale musíme sa držať rozumného rozsahu :) Tak už len poslednú otázku:

Sú vaši priatelia, s ktorými ste zakladal portál teraz vašimi kolegami v práci? A máte nejaké rady, ako zvládnuť takýto prechod bez toho, aby sa vám rozpadlo priateľstvo/práca?

Nielen to, firmu sme založili spoločné s mojou partnerkou v osobnom živote, takže sme v podstate rodinná firma :)

 Nie je to jednoduché, pretože v podnikaní je normálne, že sa dostanete do konfliktu. No nám sa našťastie darí produkovať iba zmysluplne dialógy a najmä oddeľovať súkromie od prace, resp. nevpúšťať prácu do osobného života. Pre priateľku bolo dôležité pochopiť jedine pravidlo: že som tvrdohlavý, a neoplatí sa so mnou hádať, pretože časom všetko aj tak pochopím sám :) Ostatní kolegovia sú však ľuďmi zvonku, na ktorých sme buď náhodou natrafili, alebo sme ich poznali ako profesionálov z iných firiem. Napríklad naša šéfka obchodu k nám prešla z konkurenčného prostredia, a jej skúsenosti sú pre nás na nezaplatenie. Programátora a grafičku som do firmy priviedol z mojich predchádzajúcich biznisov. Redaktorov sme buď poznali a presvedčili k spolupráci, alebo sa k nám sami pridali. Avšak nepotrpíme si na zložité organizačné štruktúry. Chceme mat vo firme otvorene a priateľské prostredie, pretože vďaka tomu vzniká pozitívna atmosféra tak veľmi potrebná pre náš špecifický koncept novín. 

Neviem, či som tak ďaleko, aby som mohol rozdávať rady. Ale myslím si, že pri riadení firmy je veľmi dôležité nezabudnúť, že každý člen tímu je ľudská bytosť so svojimi názormi, životnými skúsenosťami, víziami a snami, a že každý si zaslúži úctu, rešpekt a povzbudenie.

Podľa mojich skúseností je to stokrát efektívnejšie ako psychicky teror zo strany šéfa. Existuje totiž aj manažérska teória tvrdiaca opak - že výsledky prichádzajú iba v neosobnom prostredí a pod tlakom. Pracoval som aj v takom prostredí - môj bývalý šéf, ktorý svojich podriadených viac terorizoval, než povzbudzoval, je dnes na konci svojej kariéry a postupne mu všetci ukazujú chrbát. Postretli ho totiž ťažké časy, keď sa prestalo dariť. To sa môže stať každému, on však nenašiel vo svojich podriadených úctu a ani oporu, čo je celkom pochopiteľné. V práci treba jednoducho zostať človekom a to prinesie aj želané výsledky.

Autor: Andrej Kras
Fotky: www.dobrenoviny.sk

Tento článok je možné v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť nekomerčným spôsobom s pridaním zdroja http://kapitalizmus24902.blogspot.sk vrátane všetkých skôr uvedených zdrojov a celej tejto poznámky. A ideálne by bolo, ak by ste sa na mňa nejako nakontaktovali.