Celý život mi bolo jasné, že v každej hre je víťaz. A že je porazený. Porazený je každý kto nezvíťazil, teda všetci ostatní okrem víťaza. Víťaz vždy niečo získa – napríklad dobrý pocit z výhry, alebo finančnú odmenu, a porazení niečo stratia – majú zlý pocit, stratia body v tabuľke, etc. Rovnica bola jednoduchá. Vyhrať = dobrý pocit. Prehrať = zlý pocit.
Celý život bol postavený na koncepte víťazov a porazených. Tí, čo majú v škole dobré známky sú víťazi. Tí, čo majú zlé známky sú porazení. Učiteľka ich verejne pokarhá, a oznámi im, že prepadajú.
Tí, čo majú dobré zamestnanie alebo fungujúce podnikanie sú víťazi. Tí, čo nemajú až tak dobré zamestnanie, alebo nedokázali zmenežovať svoje podnikanie a skrachovali sú porazení.
Ten predajca, ktorý získa zákazku je víťaz. Ten, ktorý ju nezíska je porazený.
Firma, ktorá je väčšia ako jej najväčší rival víťazí, zatiaľ čo jej oponent prehráva.
Prežiť, umrieť. Zvíťaziť, prehrať. Uspieť, neuspieť. Predať, nepredať.
Vďaka tomuto dualitnému systému v spoločnosti funguje zápasenie, rivalita, súboj. Hovorí sa, že platí zákon džungle.
Ale šprtanie sa v samotnej podstate hier ma priviedlo k zaujímavému poznatku ... s ktorým možno budete, a možno nebudete súhlasiť.
Prišiel som na to, že v skutočnosti neexistujú víťazi a porazení.
Je to len falošný koncept vystavaný na to, aby ľudia medzi sebou zápasili. Koncept, ktorý vytvára negatívne emócie. Prečo je tento koncept falošný? Ako to, že neexistujú víťazi a porazení?
Aby som to lepšie vysvetlil, dám vám jednoduchý príklad.
Predstavte si dve firmy, ktoré predávajú ten istý produkt tým istým zákazníkom – napríklad predávajú drevené dvere.
Zrazu príde do mesta nová firma, postaví fabriku, a potrebuje všade osadiť dvere – do kancelárii, do výrobných hál, na záchody ... jednoducho zákazka storočia. Firma A aj firma B pošlú svojho obchodného zástupcu s ponukou dverí ku veľkému klientovi ... a ten si z neznámych dôvodov vyberie firmu A. Neviem prečo, možno mu bola sympatická slečna, ktorá prišla dvere ponúknuť, možno mal pri návšteve druhého zástupcu zlú náladu. Možno mu zástupca firmy B stúpil zlou vetou na otlak – to nie je podstatné. Čo je podstatné, je pohľad na vec.
Klasicky by sme povedali, že firma A vyhrala – má zákazku, a firma B prehrala – zákazku nemá.
Ale je to skutočne tak? Nie !!! Ako to?
Jednoducho.
Jediné čo sa v skutočnosti stalo je, že firma A dostala zákazku. Ale firma B nič nestatila – len cestovné výlohy pre svojho obchodníka. Táto stratená zákazka sa v hospodárskej výsledovke neodrazí ako "strata zákazky XY" – je to nič. Nič sa nestalo. To isté by sa bolo stalo aj keby boli nezískali akúkoľvek inú zákazku. Nič sa nemení tým, že tu bola nejaká „rivalská firma“.
Nič nezískali, ale ani nič nestratili. Neprehrali – len nevyhrali. Firma A zákazku získala. Má peniaze, má produkciu, má možno aj dobrú reklamu. Ale má nejakú výhodu oproti firme B? Nie. Zákazku si pripíše v hospodárskej výsledovke na stranu príjmov. Ale nepripíše si o 1000 eur viac, len preto, že „sme to prebrali firme B“.
Všetko je to len otázka uhla pohľadu. Ja to vidím tak, že všetky hry nám dávajú falošnú predstavu, že sa dá prehrať - a že prehra je niečo strašné. Ale v skutočnosti ste len vy, a to ako vás daná situácia ovplyvní. Nie víťaz, nie porazený. Len vy, situácia, a to ako s k nej postavíte. Čo získate a čo stratíte. To je všetko.
Ale zaujímal by ma váš názor - ako to vidíte vy? Existujú v živote víťazi a porazení?
Autor: Andrej Kras (ArPharazôn)
Fotky: titulná fotka - Spc. Timothy Taylor, cc-by
Tento článok je možné v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť nekomerčným spôsobom s pridaním zdroja http://kapitalizmus24902.blogspot.sk vrátane všetkých skôr uvedených zdrojov a celej tejto poznámky. A ideálne by bolo, ak by ste sa na mňa nejako nakontaktovali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára