Ale za posledné mesiace sa mi do "merku" dostala práve kvôli politike jedna téma - klientelizmus.
Všetci tí Bašternákovia, Kočnerovia (alebo snáď Kočneri?) a podobní ma donútili zamyslieť sa nad jednou vecou.
Čo je to vlastne klientelizmus? A je skutočne zlý?
Na prvú otázku mi relatívne rýchlo odpovedal slovník:
klientelizmus -mu muž. r. publ. uprednostňovanie istých klientov (vzhľadom na vlastné záujmy, výhody ap.), protekcionárstvoTá druhá mi však už dala zabrať viac.
Na prvý pohľad bola odpoveď nad slnko jasnejšia.
Samozrejme, že klientelizmus musí byť zlý. Veď všade o ňom čítam, pozerám či počúvam len v negatívnych spojeniach. Vo vláde si medzi sebou prihrávajú kamaráti zákazky, obchádzajú transparentné tendre, len aby si nasypali do vrecka viac a viac eur. Čistá zloba.
Ale potom som sa nad tým zamyslel z opačnej strany, z mojej. Z pohľadu "obyčajného človeka". A zistil som, že sa "klientelizmu" dopúšťam dennodenne.
Už o mne určite viete, že mám "úchylku" na malé pekárne, na miestne obchody. Som teda "klientelista", keď zaplatím viac napríklad za čokoládu - ak môžem niečo v porovnateľnej kvalite zohnať zo supermarketu, za oveľa nižšiu cenu?
Svojim spôsobom áno. Lebo ak by sa niečoho podobného dopustil verejný činiteľ za štátne peniaze (Hej Ego, hádžem na teba CTočkom), ukameňovali by ho.
Ale pre mňa má nákup lokálnych vecí pridanú hodnotu.
Poznám sa so svojim pekárom. Viem, že robí poctivo. Snaží sa. Buduje svoj malý biznis. Keď k nemu prídem, porozprávame sa ako starí známi. A toto mi stojí za tie peniaze navyše.
To isté platí pri mojom podnikaní. Ak potrebujem spraviť nejakú prácu, chovám sa ako úplný klientelista. Oslovím svojich priateľov a známych, o ktorých viem, že sa venujú tomu čo potrebujem (a keď sa pozriem na svoj Facebook či Twitter feed, vidím, že nie som jediný).
A je mi jedno, ak si zapýtajú aj o trocha viac, ako by som zaplatil niekde inde. Pokým je to na rozumnej úrovni, čert to ber. Ak dostanem kvalitnú prácu, vôbec nezáleží na tom, či ju urobil priateľ alebo cudzí človek.
Týmto nechcem ospravedlňovať chovanie našich politikov, a šafárenie v štátnej správe.
Len poukázať na to, že problém nie je v klientelizme samotnom. Klientelizmus nie je zlý, lebo každý robí radšej biznis s priateľmi, ako s úplne cudzími ľuďmi.
Problém je v ľuďoch, ktorí majú česť pod úrovňou stoky, a pre peniaze by urobili čokoľvek. Ktorým sa neprotiví nabrať si z cudzieho, alebo zo štátneho. Ktorí si myslia, že ich "obabrávanie" spoločnosti im prejde donekonečna.
Či už sú to politici, alebo ktokoľvek iný.
Takže, som vlastne klientelista?
Som.
Som klientelista s rovnou chrbticou.
A som na to poriadne hrdý.
Autor: Andrej Kras (ArPharazôn)
Obrázky: Paštrnák - HNonline
Chocolatier - Matt Chepeleff - cc-by
Tento článok je možné v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť nekomerčným spôsobom s pridaním zdroja http://kapitalizmus24902.blogspot.sk vrátane všetkých skôr uvedených zdrojov a celej tejto poznámky. A ideálne by bolo, ak by ste sa na mňa nejako nakontaktovali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára