Tentokrát to nebude nič "neuveriteľné".
Žiadny život zachraňujúci nápad (ako Gravity Light), ani nič čo by vyčistilo oceány po celom svete.
Bude to práve naopak - o niečom bežnom, obyčajnom.
A zároveň neobyčajnom, čarovnom.
O palacinkách.
(veď čo je magickejšie, ako teplé palacinky :))
Na Palacinkáreň MAK som narazil, keď sme žbŕzdali po Trenčíne, a hľadali zaujímavé miesto, kde zapadnúť a osláviť narodeniny.
Čírou náhodou sme pri prechode námestím zbadali tabuľku, a po neúspešnom pokuse dať si niečo nealkoholické v Kubánskom rumovom bare sme sa rozhodli, že tomu predsa len dáme šancu.
Neľutujem.
Úplne groteskne vyznie fakt, že na celej palacinkárni ma najmenej zaujali palacinky.
Nepochopte to zle, boli fakt dobré - okrem zaujímavých sladkých príchutí ako napríklad Pomaranč s kinderčokoládou či Čučoriedky s bielou čokoládou, som si mohol vybrať aj z niekoľkých slaných príchutí. Dokonca aj bryndzovej so slaninou!
Ale môj mozog - ktorý neustále žasne nad Slovenskými podnikateľmi - zaujali hlavne 3 iné, zaujímavé veci.
Zápal.
Diana, ktorá je majiteľkou a matadorkou panvíc (akože opeká tie palacinky :) ) v jednej osobe, má neskutočnú energiu, a viditeľnú radosť z práce.
Ak toto čítate zo zahraničia, možno si hovoríte, či to nie je skôr samozrejmosť. Ale my zo Slovenska by sme vám odpovedali, že je to fakt hodné zmienky. Pretože v záplave reštaurácii a barov, kde máte pocit, že svojou objednávkou čašníka či krčmára otravujete, je Diana svetlou výnimkou.
Počas nášho posedenia som sledoval asi tucet ľudí, ktorí sa palacinkárňou premleli. A mal som pocit, že jej záleží na každom jednom zákazníkovi. Na každej jednej palacinke.
V podstate je to hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol napísať tento blog. Jej prístup k zákazníkom je totiž niečo, čo by sme na Slovensku potrebovali všade.
Nechať si záležať na kvalite svojej práce, bez ohľadu na to, akú malú, či bežnú vec robíme.
Veď čo už môže byť obyčajnejšie ... ako palacinka.
Dobrý dizajn.
Druhou vecou, ktorá ma dostala, bol dizajn.
Hoc nie som z Bratislavy, všimol som si, že ľudia v našom hlavnom meste si potrpia na dobrý dizajn viac ako inde na Slovensku. Priznám sa, to posledné čo som v Trenčíne hľadal, bol kvalitný vizuál.
A práve tu ma chytil MAK nepripraveného.
Začalo to čistým, dobre nadizajnovaným logom, ktoré zachytilo moju pozornosť v záplave nudných nápisov a reklám uprostred trenčianskeho námestia.
Počas rozhovoru som sa dozvedel, že logo jej navrhol profesionál (Lukáš Kuba) - a musím povedať, že rozdiel bolo fakt vidno.
Dorazili ma však priestory palacinkárne.
MAK je maličký podnik.
A keď hovorím maličký, tak tým myslím 3 stoly a jeden pozdĺžny stôl popri stene s barovými stoličkami. Do kuchyne si môžete doslova "čiahnuť", a všetko varenie sa deje na pulte len pár desiatok centimetrov od vášho stola.
Napriek tomu však človek necíti stiesnenosť, lebo celý priestor je výborne zvládnutý, a minimalisticky zariadený.
Vyzerá to proste skvele.
Cena.
Mak nie je najlacnejšie miesto, kam si ísť sadnúť. Jedna pšeničná palacinka stojí okolo 1,80€, pohánková ešte o 40 centov viac.A viete čo?
Ja som rád.
Pretože keď si spočítam všetku námahu a náklady, ktoré Diana s palacinkárňou na námestí má, je to cena viac než férová. Keď si uvedomím, že moje eurá pomáhajú niekomu budovať biznis, ktorý ho baví - a robí ho dobre, viem, že je to prinajmenšom veľmi dobrá cena.
Jasné, že za cenu dvoch pohánkových palaciniek si dáte denné menu v hociktorej miestnej reštike či vývarovni.
Ale správna otázka znie trocha inak.
Určite je to menučko za 4 eurá kvalitné? Je možné, aby niekto za cenu dvoch palaciniek uvaril polievku a mäsité hlavné jedlo, bez toho aby používal kuratá napchaté antibiotikami, alebo zahraničnú sklenníkovú zeleninu?
Odpoveď nepoznám, nikdy som nemal vlastnú reštauráciu ... ale pravda bude podľa mňa bližšie MAKu.
Na záver
Teší ma, že hoci podnikateľské prostredie na Slovensku je také aké je (nebudeme si klamať, do ideálneho má ďaleko), ľudia s Dianinim zápalom sa nenechajú odradiť.
Zakusnú sa do toho s plnou vervou, a robia obyčajné veci úžasne.
Takýto malý biznis proste nemôžem nemilovať.
Navyše ma MAK znova utvrdil v tom, že na dobrom dizajne záleží. Hoci som sám profesionálne deformovaný, určite nie som jediný, ktorému učaroval spôsob, akým sa MAK prezentuje navonok. Napriek tomu, že je to len palacinkáreň na námestí v Trenčíne, dali si záležať. A fakt to pomáha. Stojí to za to.
A čo vy?
Máte svoju obľúbenú malú reštauráciu či krčmičku?
Podeľte sa s nami o ňu v komentároch - aj vďaka vám môžeme objaviť zaujímavé miesta, ktoré si zaslúžia pozornosť!
Autor: Andrej Kras (ArPharazôn)
Fotky: FB stránka Palacinkárne MAK
Moje vlastné (moji milášci :) - cc-by
Tento článok je možné v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť nekomerčným spôsobom s pridaním zdroja http://kapitalizmus24902.blogspot.sk vrátane všetkých skôr uvedených zdrojov a celej tejto poznámky. A ideálne by bolo, ak by ste sa na mňa nejako nakontaktovali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára